Zaujímavosti

Príčiny chudoby krajín tretieho sveta

Africká chudoba

Chudoba krajín tretieho sveta má viac objektívnych príčin. Môžeme si ich rozdeliť na príčiny vonkajšie ako napríklad koloniálnu závislosť, postupujúcu ekonomickú liberalizáciu a globalizáciu. Ďalej zadlženosť voči vyspelým krajinám a neefektivitu rozvojovej pomoci. Medzi vnútorné sa zaraďuje politická nestabilita a s ňou spojené vojenské konflikty, jednostranná orientácia ekonomík hlavne na poľnohospodárstvo a jednoduché produkty. S nízkou ekonomickou úrovňou je spätá aj nízka úroveň zdravotníctva a tiež školstva. Nevhodná geografická poloha vedie k izolácii od svetových trhov. Spoločné dedičstvo kolonializmu

Po 2. svetovej vojne, a hlavne v 60. až 70. rokoch, po rozpade koloniálnych panstiev boli územia v Afrike a Ázii zanechané nezávislé, no nepripravené na existenciu v medzinárodnom systéme a hospodárskom poriadku, kde panuje voľná súťaž. Tieto krajiny neboli schopné prispôsobiť sa európskemu modelu. Neexistovala tu žiadna spoločenská a ekonomická základňa pre stabilnú a životaschopnú demokraciu. Hospodárstva bývalých kolónií boli orientované na výrobu surovín pre európsky trh. Problémom sa stali aj hranice, ktoré zomkli ku sebe etniká bez vzájomných väzieb a niekedy dokonca nepriateľské. Etnické nepokoje viedli k občianskym vojnám. Bolo nevyhnutné zjednotiť tieto rôzne komunity vládou "silnej ruky", preto sa moci ujala zväčša jednofarebná vláda alebo diktátor podporovaný bývalými koloniálnymi pánmi alebo komunistami. Bývalým kolonizátorom záležalo na udržaní obchodných a hospodárskych kontaktov s bývalými dŕžavami.

Africká chudoba

Pre lepšie pochopenie problému je adekvátne najprv vysvetliť dva kľúčové pojmy, a to tretí svet a chudoba. Pojem tretí svet použil prvýkrát francúzsky demograf A. Sauvy v časopise L'Observateur 14. augusta 1952. Patria sem bývalé kolónie a závislé územia, ktoré nebolo možné zaradiť do kapitalistického prvého sveta ani do socialistického druhého sveta, pretože si svoju novonadobudnutú slobodu cenili a nechceli sa pridať ani k 1 z blokov. Po rozpade bipolárnej sústavy delenie na 3 svety stratilo svoj význam a do popredia sa dostáva pojem rozvojový svet. Medzi rozvojové krajiny patrí 150 krajín prevažne južnej pologule. Dajú sa rozdeliť z hľadiska rozdielnej vyspelosti ekonomík, štruktúry výroby a postavenia vo svetovom hospodárstve do 4 podskupín. Sú to:

  • vyspelé rozvojové krajiny ako Argentína, Mexiko, Južná Kórea, ich štruktúra ekonomiky s diferencovanou priem. výrobou sa podobá vyspelým ekonomikám
  • krajiny s vyspelým, ale jednostranne zameraným priemyslom ako Maroko, Alžírsko a Thajsko, produkcia je orientovaná na spotrebné tovary, no technológie sa musia dovážať
  • rozvojové krajiny so zásobami strategických surovín ako Kuvajt, Saudská Arábia, Irán, Irak, Venezuela, ich ekonomika je naviazaná na vývoz týchto surovín, ako je napr. ropa
  • vysoko znevýhodnené najmenej rozvinuté krajiny (The Least Developed Countries- LDCs), sú to vnútrozemské alebo ostrovné štáty s nerozvinutou priemyselnou štruktúrou, nedostatkom finančných zdrojov a monokultúrnou ekonomikou.

Tieto krajiny majú niekoľko spoločných znakov: štrukturálnu slabosť ekonomiky, nedostatok možností rozvoja, náchylnosť podliehať vonkajším ekonomickým šokom, prírodným či ľuďmi zavineným katastrofám a taktiež väčší výskyt nákazlivých ochorení. Z merateľných ukazovateľov je to nízka hodnota Hrubého domáceho produktu na obyvateľa, nízky Index rozvoja človeka, nízka gramotnosť. Medzi najmenej rozvinuté krajiny patrí v súčasnosti 49 štátov sveta, "33 v Afrike, 15 v Ázii a Pacifiku a 1 v Latinskej Amerike."

Africká chudoba

Podľa definície OSN z r. 1995 chudoba znamená stav, "keď človek trpí hladom a podvýživou, nemá prístup k pitnej vode, hygienickým zariadeniam a zdravotnej starostlivosti, má obmedzený alebo nijaký prístup ku vzdelaniu a informáciám. Býva v neadekvátnych podmienkach, v nezdravom životnom prostredí a v rámci jeho sociálnej skupiny rastie úmrtnosť." Svetová banka ju definuje ako neschopnosť dosiahnuť minimálne životné štandardy. V každom štáte môžeme nájsť určitú skupinu chudobných, ale v rozvojových krajinách sa v takomto stave nachádza drvivá väčšina obyvateľov. Často sa spomína tzv. začarovaný kruh biedy, to znamená, že "kvôli už existujúcej chudobe sa z nej chudobní nemôžu dostať pre nedostatok zdrojov, kapitálu a vzdelania." Preto zostávajú v chudobe celý život, dokonca celé generácie. Svetová banka vo svojej Svetovej rozvojovej správe definovala chudobu v reláciách príjmu obyvateľa na deň, a to 2 USD. Príjem pod 1, 25 dolára na deň už znamená extrémnu chudobu. Tieto čísla boli stanovené pre rozvojové krajiny, už rozvinuté krajiny si kladú odlišné medze chudoby.

Zdroj:

  • Cameron, R.: Stručné ekonomické dějiny světa. Victoria Publishing, Praha, 1996.
  • Ehl, M.: Globalizace pro a proti. Academia, nakladatelství Akademie věd ČR, Praha, 2001.
  • Kolektív autorov: Guinnessova encyklopédia, ed. Laurinc, O.. Mladé letá, Bratislava, 1992.
  • Korten, D.C.: Keď korporácie vládnu svetu. Vydavateľstvo Mikuláš Hučko, Košice, 2001.
  • Christian aid: The economics of failure, jún 2005.
  • http://www.christianaid.org.uk/Images/economics_of_failure.pdf , 6. 11. 2008.
  • http://www.konzervativizmus.sk/article.php?723 , 24. 10.2008.
  • Lessay, I.: Chudoba: Nebezpečné tabu. Slovo č. 13/ 2007.
  • http://www.noveslovo.sk/clanok.asp?id=15117 , 24. 10. 2008.
  • http://www.paradigma.sk/redakcny_system/clanok.php?id=169 až 178, 7. 11. 2008.
  • http://www.un.org/ohrlls/ 25. 10. 2008

Dôležité zmeny v sponzorstve študentov stredných škôl

V školskom roku 2011/2012 došlo v Ghane k dvom podstatným zmenám týkajúcich sa financovania a organizácie stredných škôl. Tou organizačnou zmenou je skrátenie dĺžky trvania štúdia zo 4 rokov na 3 roky.

Ďalšou dôležitou informáciou je, že vláda v Ghane už predvlani schválila navýšenie stropu pre platbu školného a nákladov na internátnych štátnych školách, čo využily všetky štátne školy a navýšily študentom celkové náklady. To však ešte viac komplikuje prístup chudobnejších vrstiev obyvateľstva k vyššiemu vzdelaniu. Mnohí ľudia potom očakávali zmenu okrem iného aj školskej reformy s možným nástupom opozície ve voľbách, ktoré se konali v decembri 2012. Nakoniec v nich však s tesným výsledkom vyhrala doteraz vládnúca strana, a tak se nedá očakávať, že by v najbližších rokoch došlo znovu k zníženiu školného.

Aktuality

21.10.2013 V dňoch 21.10. – 31.10.2013 sa uskutoční návšteva všetkých šiestich ghanských škôl zapojených do projektov združenia. ... viac

20.10.2013 20.9.2013 sa zrealizoval Deň dobrovoľníctva v priestoroch na Palisádoch 5. Hlavnou náplňou bola znovu tvorba darčekov k zbierke Tesco 2013 ... viac


na zamyslenie ...

Ján Ámos Komenský:

"Ak sa má človek stať človekom, musí sa vzdelávať!"

"Cieľom vzdelania a múdrosti je, aby človek videl pred sebou jasnú cestu života, po nej opatrne kráčal, pamätal na minulosť, poznal prítomnosť a predvídal budúcnosť"